tak si tu žijeme

Dnes večer som zadriemal pri televízii a precitol som pri mimoriadnych správach na RTVS na Jednotke. V závere „exceloval“ Ivan Mikloš, svojimi radami pre Slovensko v čase koronavírusu. Po skončení relácie som prepol na Dvojku RTVS. Tam v relácii „Do kríža“ zas rozdával svoje rozumy Mikuláš Dzurinda. Diskutoval náruživo, presvedčivo, tak, ako to len on vie. V jeden čas sa vo verejnoprávnej televízii zišli dvaja sociálni netvori, ktorým média v ostatnom čase začali venovať neobvyklú pozornosť. Do mariáša k nim chýbajú už len Kaník a Zajac.

Domnieval som sa, že dzurindizmus skončil debaklom týchto pánov v roku 2012. A ono nie. Zdá sa, že niekto má záujem využiť týchto politických kostlivcov proti Matovičovi a jeho neschopnej vláde. Ten piár v médiách pre oboch má jasný cieľ. Pripraviť občanov na vládu týchto dvoch, prezentovať ich ako odborníkov a spasiteľov Slovenska. Samozrejme, že už nikto v médiach nespomenie to, čo sa dialo za ich vlády.

Je jasné, že rozpory medi Matovičom a Sulíkom sa budú zväčšovať a ktovie, ako to skončí pri schvaľovaní vládneho programu a pri hlasovaní o dôvere Matovičovej vlády. Tam možno všetko prejde hladko, ale v pozadí sa už formuje zárodok novej úradníckej vlády, ktorej naša prezidentka zrejme rada požehná. Uvedomuje si to Matovič? Ak sa sám nevzdá, bez milosti ho vymenia za tých dvoch, pri mene ktorých sa dobrý kresťan prežehná a odpľuje si.

Za toto všetko treba poďakovať tým jednoduchým voličom, ktorí odovzdali pre Oľano 25% hlasov vo voľbách a tak šeredne pošteklili ego Matoviča, až si trúfol stať sa premiérom SR.

Slovensko, máš najmenej dve možnosti. Už teraz môžeš začať plakať nad svojim osudom, alebo zabojovať, a sa pokúsiť sa niečo urobiť proti nasúvaniu takýchto kreatúr do slovenskej politiky.