tak si tu žijeme

RTVS už niekoľko mesiacov  šéfuje nový generálny riaditeľ pán Václav Mika . S jeho príchodom som zaznamenal viaceré zmeny. Mnohé k lepšiemu, iné sú také, že bez nich by sa TV celkom dobre obišla. Myslím tým relácie, kde sa opäť objavujú staré televízne vykopávky. Najviac sa mi pozdávajú  zmeny v grafike STV, v spravodajstve, ktoré je akčnejšie, teším sa zo zmien na Dvojke, kde pribudli nové dokumenty, viac relácii o kultúre, je tam viac hudby a mal som tam možnosť vidieť viacero  kvalitných filmov z minulosti, ktoré pôsobili ako pohladenie duše. Vrátim sa však k spravodajstvu a publicistike. Tieto hynú na redaktoroch a moderátoroch, ktorí sa zväčša zmenili, ale tých nových akoby  vyberali spomedzi absolventov niektorej fakulty sociálnej práce. Nič proti sociálnej práci, ale viem, s akým „materiálom“ sa tam pracuje a aké „kapacity“ tam vyučujú. Určite nie je jednoduché nájsť šikovných a fyzicky príťažlivých redaktorov, ale pozerať sa hodinu  na ľudí, ktorí sú tak nepresvedčiví, že automaticky u nich človek čaká, ako niečo zbabrú, to sa mi zdá priveľa.

Ani pri ostatnej  zmene  na poste moderátora relácie „o 5 minút 12″ televízia nemala šťastnú ruku. Posadila tam nového moderátora Martina Strižinca, hašterivého, habkajúceho, ktorý kým sformuluje otázku a položí ju, tak si môžem odskočiť na frťana bez toho, aby som o niečo podstatné prišiel. Tento chlapík tam  rozpráva pomaly viac než tí, ktorých sa pýta. A pritom pochoduje po štúdiu ako malý Jojo. Že je majstrom sveta v skákaní do reči a vyžíva sa v tom, keď  súčasne rozprávajú dvaja,   to je fakt a potom ani Boh nevie o čom sa hovorí. Takže pri Strižincovi strácam  záujem o debatu a porovnávam neporovnateľné – moderátorov našej verejnoprávnej RTVS  s prácou ľudí v ČT1 a ČT24. Zároveň si kladiem otázku: “ To sme na Slovensku fakt tak nemožní a neschopní, že pre publicistické  relácie nevieme nájsť ľudí profesionálne zdatných, s citom pre komunikáciu, ktorí vedia klásť otázky stručne a jasne, aby aj oni mohli žiadať stručné a výstižné odpovede od respondentov a pritom poznajú mieru, v akej zasahovať do monológov hostí?“.  Asi áno, keď na obrazovku verejnoprávnej TV bol hodený moderátor, od ktorého sa  žiada, aby celú reláciu moderoval ako na Perzskom trhu – kto hlasnejšie, častejšie a vytrvalejšie, ten je víťaz. Svojho času týmto spôsobom moderovala reláciu „Na telo“ Zlatica Puškárová, v televízii, kde dlhé roky riaditeľoval pán Mika. Keď konečne našla tú správnu moderátorskú mieru, tak jej reláciu zrušili.  Škoda, pretože Zlaticu Puškárovú považujem dodnes za to lepšie, čo sa v našej politickej publicistike objavilo. Byť čítačkou  TV novín, s jej potenciálom, musí byť pre ňu dehonestujúce.

A tak sa pýtam pána Mika, generálneho riaditeľa RTVS, dokedy ma bude výberom ľudí v televízií nútiť k tomu, aby som čerpal informácie z televízie TA3,  alebo aby som bol lepšie informovaný o dianí v Čechách ako na Slovensku len preto, lebo  verejnoprávna ČT ponúka kvalitné spravodajstvo a publicistiku?!